Choď na obsah Choď na menu
 


HAVANSKÝ PSÍK

3. 10. 2011

 

HAVANSKÝ PSÍK
Pôvod: Spoločný s inými bišónikmi, t.j. zo Stredomoria. Niektoré z nich sa počas 15.-16. storočia dostali so španielskymi moreplavcami až na Kubu. Tu sa časom, ako je to pri bišónikoch pravidlom, stali miláčikmi najbohatších vrstiev. Po kubánskej revolúcii a po zvrhnutí "buržoázie" skoro vyhynuli. Našťastie sa ich ujali chovatelia v USA.
Popis: Malý psík s dlhou srsťou. Hlava plochá a široká, s úzkym plochým ňucháčom. Oči väčšie, mandľového tvaru. Uši zavesené, zahrotené, široko nasadené, dodávajú hlave hranatý tvar. Telo obdĺžnikové, so zaguľateným hrudníkom a vtiahnutými slabinami. Nohy rovné, suché, s podlhovastými labkami. Chvost vysoko nesený, má tvar biskupskej palice, s dlhou srsťou. Srsť priliehajúca, hebká a dlhá, na koncoch mierne vlnistá. Farba tmavá béžová, žltohnedá, sivá alebo biela s veľkými škvrnami vo vyššie uvedených farbách, výnimočne aj biela. Veľkosť: Kohútiková výška okolo 25-30 cm, hmotnosť nesmie presahovať 6 kg.
Charakteristika: Vlastnosti má zhodné s ostatnými bišónikmi. Je milý, priateľský, hravý a pánovi veľmi oddaný. Rovnako ako ony dáva prednosť teplu pred zimou a vie sa prispôsobiť každej situácii.
Zvláštne nároky: Hoci jeho srsť nevyžaduje strihovú úpravu, treba ju denne prečesávať. So zreteľom na tmavšie zafarbenie nevidno tak na ňom špinu. Je vhodný iba na držanie v byte.
Využitie: Spoločenský pes.
Výskyt: Celosvetovo vzácne plemeno, ktorá sa však u nás v ostatnom čase pravidelne odchováva.
Možná zámena: Od druhých prevažne bielych bišónikov sa ľahko odlíši podľa tmavších farieb srsti. Pri porovnaní s podobným ši-cu má výrazne dlhší nos a menej hladkú srsť
 
.
 
 
 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.