Choď na obsah Choď na menu
 


Anglicky kokršpaniel

27. 9. 2011

 

Pôvod:

Hoci sa so španielmi, teda so psami určenými na plašenie vtákov z hustých porastov, stretávame už v stredoveku, neboli rozdelené do jednotlivých plemien, ale sa členili podľa využitia na potné a vodné. Kokeršpaniel ako zástupca prvej skupiny sa stabilizoval pomerne neskoro, až koncom 19. storočia.

Popis:

Malý živý španiel štvorcového formátu. Hlava s hranatou ňucháčovou partiou a s výrazným stopom. Oči veľké, hnedé, s inteligentným a živým výrazom. Uši zavesené, porastené dlhou hodvábnou srstou. Krk stredne dlhý, svalnatý, suchý, bez laloka. Telo kompaktné a mocné, nie však ťažké, s hlbokým, avšak nie veľmi širokým hrudníkom 2 s pevným chrbtom. Nohy rovné, skôr kratšie, veľmi hrubé a svalnaté. Chvost posadený pod líniou chrbta, v akcii nesený vodorovne a kupírovaný nie celkom nakrátko. Srsť hladká, hodvábna, nie veľmi bohatá alebo zvlnená, bohatšia na nohách a na hrudi. Farba akákoľvek, jednofarebné však okrem malej hviezdičky na hrudi nesmú mať na tele bielu farbu. Najbežnejšia je čierna, zlatá a červená, existujú však aj strakaté, biele, čiernotrieslové psy. Veľkosť: Kohútiková výška psov 39-41 cm, súk 38-39 cm pri ich hmotnosti okolo 12,5-14,5 kg.

Charakteristika:

Veselý, živý a neúnavný pes. Priateľský, zväčša milý aj k deťom, pánovi celkom oddaný. S výcvikom nebývajú problémy.

Využitie:

Poľovný pes - sliedič, používaný najmä na vodné vtáky. Oveľa častejšie chovaný ako spoločenský pes, a to aj v mestách.

Zvláštne nároky:

Pomerne časté ťažkosti s ušami, ktoré treba pravidelne kontrolovať. Zrejme dôsledkom neuváženého chovu, ktorý sa usiloval vyhovieť veľkému dopytu po štencoch, vyskytnú sa občas hryzavé alebo naopak neúmerne bojazlivé jedince.

Výskyt:

Patrí medzi najrozšírenejšie plemená na zemeguli.

Možná zámena:

S americkým kokeršpanielom, ktorý má výrazne bohatšiu srsť, dlhší nos aj chrbát.

Obrázok

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.